Do sveta výroby gumových výrobkov, gumy na podlahy a gumové tesnenia nás zavedie odborník. S návodom ako nevyhorieť ani po 40 rokoch v jednom odbore sa s nami porozpráva gumár.
Som Jarmila Melišková, marketérka v Impexco Agencies. Na pozadí dnešných ťažkých časov spojených s vojnou na Ukrajine, som vyspovedala kolegu a manžela v jednej osobe, aby som sa dozvedela viac o jeho tajomstve pracovného úspechu.
Na otázky mi odpovedal CEO našej firmy Impexco Agencies, pán Dušan Melišek, ktorý celý svoj profesný život venoval výrobe priemyselnej gumy a práci v gumárskom priemysle. Také netradičné povolanie, gumár, viem, ale za čias rozkevetu priemyselných fabrík na slovensku a v Bratislave, bolo vysoko vážené a hodnotené.
Keď už sme pri tých fabrikách, konkrétne bratislavských, ako sa stalo, že si ty, ako mladý nadaný futbalista začal pracovať v jednej z nich?
„Jednoducho, Petržalka a môj otec. Ten už roky pracoval v n.p. (rozumej národný podnik) Matador Bratislava a navrhol mi, aby som sa vyučil za gumára a pokračoval v práci vo fabrike.“
Bavila ťa chemická priemyslovka?
„Ale áno, vlastne som si užíval pozornosť spolužiačok, keďže sme tam študovali len traja chalani. Školu som úspešne zvládol, bavila ma, no a bolo rozhodnuté, smer Matadorka.“
Čo bola tvoja funkcia?
„Tak ako samotná fabrika prechádzala svojím vývojom a zmenami názvov, tak aj ja som sa vypracoval od učňa, robotníka, smenového majstra, hlavného majstra, majstra prevádzky v najťažšej prevádzke – valcovňa, až po vedúceho výroby v Matadorrolle.“
Koľko zamestnancov si riadil?
„Riadil som samotný proces výroby a k tomu viac ako 100 členný tím zamestnancov, rozdelených na prevádzky a zmeny. Mal som možnosť byť súčasťou úspešnej spoločnosti, kde som sa veľa naučil. Práve tieto zručnosti ma posúvali dopredu, mal som šťastie, robiť to, čo ma baví.“
Čo si vyrábal v Matadorrolle?
„Vo valcovni sme miešali kaučukové zmesi a nefa podložky pod gumové dlážkoviny. Zmesi sme buď samostatne predávali, alebo sa z nich lisovali v rotačnej lisovni finálne výrobky. Môžem povedať, že zhruba 50 na 50 sme vyrábali gumové tesniace dosky a gumové protišmykové podlahoviny.“
Mali vtedy výrobky rovnaké označenie ako používame dnes?
„Vtedy sme im hovorili dosky a ryháky. Niektoré názvy výrobkov ako napríklad označenie ryhovanej dlážkoviny S-1, S-2, S-4 až S-8, sú používané medzi odberateľmi dodnes. V časoch najväčšej slávy sa v Matador n.p. Bratislava, denne zamiešalo až 500 ton kaučukových zmesí, pre jednotlivé oddelenia.“
Prezradíš trochu aj zo zákulisia?
„Zažili sme časy keď sme nesplnili plán kvôli straníckym schôdzam počas komunistického režimu, alebo časy, keď sa mi po prevádzke prechádzali veľmi ostrí veritelia aby si ustrážili svoje pohľadávky. To boli tie veľmi špecifické devädesiate roky. Zároveň sme zažili aj veľa krásnych chvíľ a úspechov so zamestnancami, na ktorých som doteraz veľmi hrdý.“
Čo bol pre teba najväčší úspech?
„Každopádne pre mňa bolo najväčšou poctou, keď som sa postavil zoči voči mojim mentorom, ktorí vyhlásili, že zo žiaka sa stal učiteľ! Zároveň, keď som cítil rešpekt od zamestnancov. Nebolo to jednoduché, mal som veľa zodpovednosti a prežil som si veľa rôznych životných osudov. Naučil som sa pracovať s veľkým kusom empatie, zároveň si však udržať zdravý odstup.“
Viem, že fabrika skrachovala a všetci zamestnanci boli prepustení, ostatne ja som bola jedna z nich. Kam ďalej viedli tvoje pracovné kroky?
„Na spoluprácu ma oslovil pán Rudolf Juššík, zakladateľ firmy Impexco Agencies s.r.o.. Myšlienka bola, pokračovať vo výrobe a predaji technickej gumy. Čo keby sme vedeli vyrobiť rovnakú gumu ako v Mataorrolle a ešte aj cenovo dostupnú? Naskytla sa mi príležitosť, zúročiť svoje vedomosti, know how a pokračovať vo výrobe technickej gumy na tesnenia a podlahy v Číne, v čínskej gumárskej fabrike.“
Podarila sa misia?
„Precestoval som dlhý čas, lety medzi Bratislavou a Pekingom, som už bral ako bežnú cestu do práce. Roky som tam školil pracovníkov výroby, upravoval technológiu a nastavoval výrobné procesy. Môžem povedať, že úspešne. Všetky výrobky, ktoré máme dostupné vo veľkosklade v Bratislave, sme prispôsobili európskym štandardom a úspešne ich dovážame a predávame.“
Prezradíš na záver tvoje tajomstvo pracovného úspechu a ako nevyhorieť?
„Robím to čo ma baví, napľňa a v čom som odborník. Rád zdolávam nové, hlavne technické výzvy, napríklad vyrobiť neštadardný produkt šitý na mieru. Som zásadový a vcelku konzervatívny, trochu stará škola. Na druhej strane sa však nebránim inováciám a pokroku. Pre mňa je najdôležitejšia schopnosť dodržať slovo a vidieť výsledky. Nesmiem zabudnúť ani na podporu najbližších, mojej rodiny. Je dôležité si veriť, prijímať výzvy a učiť sa z neúspechu.
